Keď sa múr nedá preliezť‚ preleťte ho

Autor: Vladimíra Bukerová

Zdroj: Profit, 21.1.2015, str.16-21

Muž‚ ktorý oproti mne sedí‚ vôbec nevyzerá ako žralok biznisu. Ani nie je‚ hoci už zachránil a do pekného zisku rozvinul niekoľko firiem a chystá sa na ďalšie. Oblečený v ležérnej kvalite (vysvitne‚ že je to značka‚ ktorú dováža z Anglicka) sa živo zaujíma o osud bezdomovca‚ ktorý nás v chránenej kaviarni obsluhuje. S typickým českým nadhľadom a pokojom Angličana sa snaží vyjsť v ústrety fotografovi‚ ktorého trochu zaskočili nepredvídané komplikácie. Pavel Zavadil si s úsmevom užíva kapučíno a rozpráva o svojej podnikateľskej i životnej histórii. Vyzerá‚ že sa už nikam neponáhľa a za ničím neženie.

Za svoju podnikateľskú kariéru ste začínali kopu rôznych projektov‚ aj biznisových, aj nebiznisových. Máte firmu na dovoz módy z Anglicka‚ predávate röntgeny‚ teraz vyrábate fytofarmaká‚ chystáte sa otvoriť hračkárstvo Hamleys‚ vlastnili ste žrebčín‚ podporujete ženský majstrovský florbalový tím aj nadáciu Svetluška. Ako to ide dokopy?

Nejako to všetko priniesol osud. Človek si môže plánovať a potom príde niečo‚ čo nečaká‚ a všetko sa zmení. Po mojich skúsenostiach s tými osudovými zmenami už viac nechávam veci plynúť a stáva sa‚ že sa niečo samo vykryštalizuje. Prísne plánovanie nemám rád a nikdy som nemal. V obchode sme sa vždy riadili viac sedliackym rozumom než zbytočnými tabuľkami. Keď od nás zahraničné firmy chceli plány predaja na budúci rok alebo roky dopredu‚ mal som to hotové tak za tri minúty a vedel som‚ že to môže byť v skutočnosti inak. Nakoniec som nikdy nemusel vysvetľovať‚ prečo je to viac či menej, ako sa plánovalo‚ lebo im to bolo jedno. Teraz je to už iné‚ lebo keď vyrábate zubné pasty a ústne vody‚ tak nejaký plán treba‚ pretože to súvisí s výrobou‚ kapacitami či investíciami.

Firma Herbadent vyrábajúca fytofarmaká, ktorú ste kúpili, má vyše storočnú históriu. Je to veľká zodpovednosť prevziať podnik s takou tradíciou?

Cítim ju čoraz viac. Čím dlhšie tú firmu máme‚ tak sa ponárame do väčšej hĺbky. Objavujú sa rôzne historické dokumenty a vzácne nálezy. Nachádzame ich na internetových aukciách‚ predávajú ich zberatelia‚ ktorí poriadne ani nevedia‚ o čo ide. Takto sme napríklad našli faktúru firmy Svatek‚ kvasírny maltonových vín z roku 1913. Alebo nám ľudia sami niečo pošlú. Dostali sme napríklad kalendáriky z prvej republiky s ručne písanými poznámkami o tom‚ že sa práve začala vojna. A len minulý týždeň sme si priviezli niekoľko historických fliaš s pôvodnými etiketami. Úžasné veci. Bohužiaľ‚ za komunizmu bolo takmer všetko rozkradnuté a na Smíchove nezostalo prakticky nič – okrem pár vecí‚ ktoré sa nedali tak ľahko odviezť ako veľké dubové sudy‚ alebo ktoré boli súčasťou výroby. A receptov‚ vďakabohu. Takže ako postupne nachádzame tieto spomienky na históriu‚ tým viac ma to zaväzuje. Aby sme to všetko zachovali‚ udržali a rozvinuli. Chcel by som‚ aby sa firma dostala aspoň na úroveň z prvej republiky‚ keď zažívala obrovský rozmach a vyvážala produkty do zahraničia.

Chystáte sa urobiť múzeum?

Už teraz veľmi radi pozývame do firmy ľudí na exkurzie‚ pretože ona tak trochu múzeom už je. Dajú sa tam vidieť vyše storočné dubové sudy‚ pôvodné maceračné nádoby na dozrievanie bylinkových extraktov a ešte pár historických predmetov. Ale chceli by sme tam urobiť návštevnícke centrum alebo múzeum‚ aby človek nielen videl‚ ako sa u nás vyrába, ale mal kompletný zážitok aj s emóciami.

V Prahe máte historické vínne pivnice‚ v ktorých Herbadent skladoval svoje medicinálne vína dlhé roky. Našli ste tam aj nejakých duchov?

Áno‚ pokiaľ môžeme duchom nazvať sud na desaťtisíc litrov‚ ktorý vyrobili v sedemdesiatych rokoch a nikdy nepoužili‚ pretože tiekol. A ďalšie zaujímavé miesto je takzvaný „červený kútik“‚ kde sa schádzali komunistickí pohlavári‚ riaditelia a námestníci národných podnikov a popíjali. Dodnes je tam ten istý stolík a rovnaké lavice. Akoby sa tu zastavil čas‚ je tam ešte starý telefón z päťdesiatych rokov alebo staré sírne knôty na vysírovanie sudov.

Študovali ste si históriu firmy, ešte kým ste sa ju rozhodli prebrať?

Nie‚ až neskôr. Kúpa bola pre nás vtedy také emotívne rozhodnutie. S mojím spoločníkom sme totiž robili len obchod a stále sme hovorili – to by chcelo niečo vyrábať. Mať produkt v ruke od samého začiatku a nielen predávať niečo‚ čo iní vymysleli a vyrobili, a byť závislý od toho‚ či to urobí dobre. A tak sme sa začali po niečom takom obzerať. Náhoda chcela‚ že sused môjho spoločníka‚ ktorý túto firmu vlastnil‚ sa zmienil‚ že by ju chcel predať. A keď sme sa tam išli pozrieť a videli sme v pivniciach storočné sudy‚ tak sme si povedali – to musíme mať. :-) Takmer nič sme o firme ani jej histórii vtedy nevedeli. Priznám sa‚ že sme si veľmi neštudovali ani jej ekonomiku. Bolo to trochu harakiri. Ale podmienky predaja boli naozaj susedské‚ takže sme neváhali.

Nie každý podnikateľ cíti záväzok voči tomu‚ čo bolo a je.

Viete‚ mal som v minulosti také silné rodinné príbehy‚ ktoré ma to naučili... Vlastne‚ nie naučili‚ ono to človek asi musí mať v sebe. Prišiel som o brata‚ ktorý zahynul pri auto- nehode‚ a prebral som po ňom firmičku s troma ľuďmi‚ ktorá predávala lekárske prístroje. Mal som pocit‚ že to musím niekam dotiahnuť‚ aby som sa pred ním nemusel hanbiť. Za pár rokov sa nám podarilo vybudovať firmu s nejakými päťdesiatimi zamestnancami. A myslím‚ že brat by to dotiahol oveľa ďalej. Potom som napríklad v Rakúsku zdedil po strýkovi žrebčín a znovu som mal silný pocit‚ že ho nemôžem len tak predať a bodka. Že po ňom niečo musí zostať. Podarilo sa to celkom úspešne a spomienka na strýka teraz žije na dvoch miestach. Takže to mám asi v krvi.

S Herbadentom ste ale prebrali veľmi špecifickú výrobu. Ako ste sa k tej výzve postavili‚ keďže nie ste „z fachu“?

Spočiatku sme si mysleli‚ že to bude omnoho jednoduchšie. Netušili sme‚ čo je to výroba. Navyše naša výroba je vo farmaceutickej kvalite a to znamená neuveriteľné množstvo certifikátov a kontrolných mechanizmov. S tým sme nemali vôbec skúsenosti. A nemali sme ani skúsenosti s tým‚ že v takejto výrobe všetko nejaký čas trvá. Nielen macerácia byliniek, ale aj vývoj nových produktov. Z obchodu sme boli zvyknutí‚ že niečo kúpime‚ predáme‚ niečo nám zostane. Jednoduché‚ rýchle. A tu nám trvalo dva roky vyvinúť nový produkt. Zo začiatku sme boli veľmi netrpezliví. Neskôr sme pochopili‚ že ak nie ste veľká korporácia, ale malá firma‚ tak všetko ako vývoj a následná certifikácia trvá dosť dlho. Veľa času zaberú úrady. Napríklad len schvaľovanie etikiet na vína trvá niekoľko mesiacov. Dnes už máme plán inovácií‚ takže môžu bežať súbežne s výrobou. Ale museli sme na to všetko postupne prísť. Sme samoukovia a používame vo všetkom zdravý sedliacky rozum, no ten zas obsahuje metódu slepých uličiek. Človek niečo skúsi‚ zistí‚ že tadiaľ cesta nevedie, a vráti sa naspäť. Je to časovo trochu náročnejšie. J Na druhej strane‚ keď človek nezažije aj neúspechy‚ tak si potom natoľko neverí. Teraz sme už presvedčení‚ že táto cesta nás vedie k cieľu‚ rozvoju a tomu‚ čo chceme.

Iste poznáte už firmu skrz--naskrz‚ a predsa ste vraj boli šokovaný‚ keď ste ju prechádzali so zrakovo postihnutými deťmi. Čím vám otvorili oči?

Bol to pre mňa úplne iný pohľad. Dovtedy som ju vnímal ako každý‚ čo vidí – očami. A oni mi ukázali‚ ako ju môžem vnímať aj rukami a cez pocity. Zrak je pre nás taký dominantný zmysel‚ že prekrýva kopu tých ostatných. Zrakovo postihnutí ľudia si musia všetko ohmatať‚ lebo netušia‚ čo presne myslíte‚ keď im niečo popisujete. A zistíte aj‚ na čo presne si potrebujú siahnuť‚ aby odhalili tvar. Naozaj mi to nesmierne pomohlo. Zrazu som sa aj očami dostal do miest‚ ktoré som predtým niekedy nevidel. Pretože som sa potreboval dobre pozrieť‚ kam siaham.

Ste typ človeka‚ ktorý v práci aj spáva‚ keď rozbieha nejaký nový projekt‚ ktorý ho pohltí?

Musím sa priznať‚ že som taký býval. :-) Mladší človek má viac energie‚ elánu aj silnejšiu potrebu budovať. Dnes už viem‚ že na mnohé treba mať odborníkov‚ ktorí veci rozumejú‚ takže som sa naučil obklopovať skvelými ľuďmi. A že by som kvôli práci nespal‚ sa mi stáva už len výnimočne. Chcem mať čas na rodinu‚ na deti a po dvadsiatich rokoch podnikania si hovorím‚ že si to môžem aj trochu dovoliť.

Ako ste sa vlastne k podnikaniu dostali?

Dlhé roky som pretekal vo windsurfingu. A z toho vznikla myšlienka robiť diaľkové plavby‚ preplaviť sa cez veľké jazerá a moria‚ ale to počas totality veľmi nešlo. Po revolúcii sme s kolegom pripravili expedíciu na Bajkal – s televíziou i sponzormi. To bola prvá skúsenosť s podnikaním‚ aj keď sme si iba plnili svoj sen. Všetko dobre dopadlo‚ v televízii bol z toho krásny dokumentárny film. Povedali sme si‚ že by bola škoda sa vrátiť niekam do úradu‚ založili sme si eseročku a začali sme sa živiť športovým marketingom. Organizovali sme športové akcie‚ tlačové besedy‚ zháňali sponzorov. Priviedli sme napríklad do Česka prvý svetový pohár v snoubordingu. Ale práve v období‚ keď to začalo byť v tejto oblasti ťažšie‚ lebo k nám prišli rôzne nadnárodné agentúry a ubúdali nám klienti‚ sa prihodilo to nešťastie s mojím bratom. A tak som prebral jeho firmu. Vždy som mal pri podnikaní nejaký iný motív, ako len zarobiť peniaze na dom či auto. Našťastie peniaze u mňa neboli nikdy hnacím motorom. Keď sme začali predávať röntgeny‚ chceli sme byť vo svojom segmente najlepší. A aj sme získali sedemdesiat percent trhu na úkor oveľa väčších hráčov. Robili sme to dobre a mňa to ohromne bavilo a motivovalo. Teraz zas chcem‚ aby z Herbadentu bola firma na úrovni značiek ako Kofola‚ ktorým sa podarilo dostať takmer zo zabudnutia až do stavu‚ keď sú schopné valcovať nadnárodné koncerny. Najväčšou motiváciou je pre mňa ukázať‚ že sa dá byť lepší ako ostatní. Asi preto‚ že som bol športovec‚ ma motivuje aj túžba predbehnúť konkurenciu‚ ale zase férovými‚ športovými prostriedkami.

Čo ste si ešte zo športu priniesli do života a podnikania?

Človek sa musí naučiť aj prehrávať‚ občas musí prijať‚ že je diskvalifikovaný‚ keď urobí nejakú chybu‚ hoci nie zámerne‚ a vôľu prekonávať prekážky. Keď sa nejaká objaví‚ vždy sa nájde spôsob, ako ju prekonať. Akurát človek musí byť kreatívny‚ nemôže zostať sedieť pred múrom a hovoriť si – to nepreleziem. Dá sa podhrabať‚ obehnúť‚ preletieť na balóne. Je milión rôznych spôsobov. Inak‚ vždy keď sme si vyberali zamestnancov‚ preferovali sme ľudí‚ ktorí športovali alebo športujú. To sa v človeku zakorení a jeho prístup k práci je podobný ako prístup k športu. Kto nikdy nešportoval‚ podľa mňa ťažšie hľadá motiváciu‚ horšie prekonáva prekážky alebo sa nedokáže vyrovnať s tým‚ že niečo nejde.

A máte niečo špeciálne z windsurfingu?

Počkať si na ten správny vietor. Z druhej strany‚ niekedy sa aj v nesprávnom vetre sa dá nájsť cesta proti nemu.

Hračkárstvo Hamleys‚ ktoré chcete priniesť do strednej Európy‚ je anglickou aj svetovou legendou. Zase obrovská tradícia. Navyše je to niečo z úplne iného súdka‚ nič nudné alebo tradične, vážne biznisové. Čo vás k tej myšlienke priviedlo?

Odjakživa sa rád hrám‚ mám rád deti a detské prostredie. Najviac sa teším na to‚ že keď budeme otvárať prvý obchod Hamleys‚ vezmem si masku klauna alebo medveďa a budem si ťapkať s deťmi.

Hamleys sú známi najmä svojím prístupom k predaju. Ľudia tam chodievajú aj na pol dňa – pohrať sa. V našich končinách asi budete bojovať najmä s mentalitou ľudí. Máte už na to nejakú stratégiu?

Stratégia je jasná. Hamleys v Prahe či vo Viedni bude rovnaký ako v Londýne alebo ako všetky obchody tohto mena po celom svete. Je založený na interakcii‚ na tom‚ že si tam deti hračky môžu vyskúšať‚ že sú tam animátori‚ ktorí im ich predvedú. Jednoducho‚ že sa tam nechodí len nakupovať‚ ale aj pohrať sa a užiť si to. Hamleys je najstaršie hračkárstvo na svete‚ prvý obchod bol založený v Londýne v roku 1760. A za ten čas už majú dosť skúseností na to‚ aby vedeli‚ čo funguje. Sám som tam so svojimi deťmi strávil dokopy niekoľko dní. Samozrejme‚ že preniesť atmosféru sedemposchodového domu na londýnskej Regent Street do Prahy alebo Bratislavy je dosť ťažké‚ ale všetky franšízy‚ ktoré sa po svete otvorili za posledné roky‚ sú úspešné. Jednoducho sa na to teším‚ fascinuje ma‚ že je to zase nejaká tradícia‚ ktorá môže pokračovať. A vôbec mám radosť‚ že v rámci svojho podnikania robím poctivé veci.

Čo si v živote najviac užívate?

Rodinu. A to nie je klišé.

Na prelome roka sme sa s úspešnými koučmi a podnikateľmi rozprávali o predsavzatiach a plánoch. Máte nejaké?

Povedal som si‚ že v novom roku pôjdem po prvýkrát na jogu. :-) Takže ma, prosím, koncom januára ešte skontrolujte, či som to splnil.

A nesplnené sny?

To neviem. Teraz mám pocit‚ že žijem naozaj krásny život. Samozrejme‚ že sú aj slabšie obdobia‚ ako keď sme boli so ženou dva roky rozvedení. Potom sme sa zase vzali. Mám teda štyri deti z dvoch manželstiev s jednou ženou. :-) Ale aj to bola pre mňa veľmi cenná životná skúsenosť. Keď sme sa rozišli‚ každý sme mali iné vzťahy a pochopili sme‚ že ako sa hovorí‚ všade má chlieb dve kôrky. Že nikto nie je dokonalý‚ každý má plusy aj mínusy a že život je o kompromisoch. O to viac si teraz vážime svoj vzťah a je to super.

Čo je v Česku a na Slovensku pre vás ako podnikateľa najkomplikovanejšie, bez čoho by ste sa pokojne zaobišli?

To vám povie asi každý – legislatíva a byrokracia. Herbadentu teraz dosť sťažujú život zákony Európskej únie. České úrady sú pri ich preberaní „pápežskejšie ako pápež“, a preto sa veľa vecí robí zbytočne a to je škoda.

Je teda únia pre Česko zlá?

Nie‚ to si nemyslím. Len je prebyrokratizovaná. Nie je to jednoduché. Prútik sa lepšie ohýba‚ kým je mladý. Európa je starý kontinent mnohých kultúr s historickými koreňmi a snažiť sa to všetko zjednotiť je oveľa väčší problém, ako to bolo v mladej flexibilnej Amerike.

Pavel Zavadil

Český podnikateľ‚ bývalý windsurfingový reprezentant Česka. Podnikať začínal v oblasti športového marketingu‚ dnes je jedným z dvoch spolumajiteľov firmy Herbadent. Vlastní aj niekoľko ďalších firiem‚ ktoré okrem iného dovážajú do Česka tradičnú anglickú módu alebo špičkové zdravotnícke diagnostické zariadenia. Herbadent sa s obchodným partnerom rozhodli kúpiť‚ lebo už dlhšie túžili podnikať vo výrobe. Po rokoch stagnácie sa im firmu podarilo postaviť znovu na nohy a P. Zavadil ju považuje za svoju srdcovú záležitosť. Nedávno získal so spoločníkmi aj výhradnú licenciu pre strednú Európu na otvorenie pobočiek najstaršieho svetového hračkárstva‚ britského Hamleys. Je ženatý‚ má štyri deti.

Vytrvalý Herbadent

Firma so zaujímavým príbehom. Bola založená v Prahe už v roku 1897 bratmi Svatkovcami pod názvom První kvasírny a sklepy maltonových vín Praha Smíchov. V rôznych podobách prežila dva prelomy storočí‚ nacistov‚ znárodňovanie‚ komunistov‚ revolúciu‚ rozpad Česko-Slovenska aj vstup Českej republiky do Európskej únie. Jej najznámejším výrobkom na českom i slovenskom trhu je bylinkový masážny roztok na ďasná‚ ktorý vznikol v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Už za prvej republiky boli známe jej medicinálne vína‚ ktoré stále zrejú v unikátnych vínnych pivniciach pod starou budovou Herbadentu v pražskej štvrti Smíchov. Napriek viac ako storočnej histórii však firma na začiatku 21. storočia zažívala úpadok a pred vyše desiatimi rokmi ju zachránili noví majitelia Pavel Zavadil a Petr Koníř. Vravia‚ že to bolo čisto emotívne rozhodnutie. Až neskôr pochopili‚ že len z histórie a starých‚ hoci dobrých základov sa žiť nedá. Nasledoval rozsiahly rebranding a rozšírenie ponuky‚ ktorý sa zjavne vydaril. Dnes firma zaznamenáva medziročný rast okolo 35 percent. Vyrába originálne fytofarmaká, bylinkové dentálne produkty a doplnky stravy zo šestnástich liečivých bylín podľa pôvodných receptúr.

Foto: Milan David, Dimír Šťastný, archiv Herbadent

http://profit.etrend.sk/profit-magazin/rok-2015/cislo-2/ked-sa-mur-neda-preliezt-prelette-ho.html