Luxemburské ladenie českého trhu

Autor: Juraj Kantorík
Zdroj: Forbes, Slovensko, 4.7.2013, str.92

Česká republika chce konkurovať krajinám ako sú Luxembursko alebo Malta, ktoré sú vyhľadávanými lokalitami pre registráciu podielových fondov. Príležitosť vznikne, keď si od júla budú musieť nájsť sídla v únii privátne investičné fondy, hovorí Martin Hanzlík, generálny splnomocnenec českej vlády pre finančný trh.

Čo vás viedlo k myšlienke cielene budovať infraštruktúru finančného trhu, aby vyhovala správcom investičných fondov a oni boli ochotní zriadiť si sídlo v Česke republike?

Hlavným dôvodom bolo, že veľká časť úspor obyvateľstva v podielových fondoch je investovaná vo fondoch, ktoré majú sídlo v Luxembursku, Nemecku, vo Francúzsku alebo inde v zahraničí. Samozrejme, investorovi môže byť jedno kde je fond registrovaný, rozhodujúce sú pre neho iné parametre, ale z makroekonomického pohľadu to jedno nie je, pretože potom úspory našich obyvateľov zamestnávajú ľudí v inom štáte. V roku 2004 keď Česká republika vstupovala do Európskej únie už bol trh regulovaných podielových fondov rozdelený a tak sme sa pozerali po nejakej inej možnosti, ktorou by sa dal odliv peňazí vo fondoch vyvážiť. Európska komisia zvažovala, že začne regulovať aj ostatné finančné produkty, ktoré nie sú určené širokej verejnosti ale privátnym investorom - fondy nehnuteľností, hedžové fondy, private equity a venture fondy. V rokoch 2005 až 2006 sa k tomu vypracovala stratégia, ale v roku 2008 prišla finančná kríza, ktorá  všetko postavila na hlavu.

Čo sa zmenilo?

Európski politici si už predtým uvedomovali, že na trhu existuje obrovský objem peňazí privátnych investorov z Európskej únie a ich peniaze sa nielenže nenachádzajú v Európe, ale väčšinou sú v štátoch, kde nepodliehajú žiadnej regulácii. Nevedelo sa kto ich vlastní, ani v akom objeme. Čo sa  však ukázalo v kríze ako najhoršie,  bolo to, že tieto fondy pri investovaní išli často proti vládam, proti ich menám, ich dlhopisom. Tým im spôsobovali veľké straty. Preto sa vytvorila smernica AIFMD o správcoch alternatívnych fondov, ktorá nadobúda účinnosť od 1.júla 2013 a tá zjednodušene hovorí toto: ,,ak niekto vykonáva správu peňazí združených od viacerých investorov, bez ohľadu na to o aké aktívum ide a táto spoločnosť spravuje majetok vyšší ako 100 miliónov eúr, stáva sa regulovaným alternatívnym investičným fondom“. V praxi to znamená, že v jednom členskom štáte únie sa musíte usídliť a požiadať o povolenie v zmysle tejto novej smernice a splniť  potrebné požiadavky na kvalifikáciu vedúcich osôb, preukázanie pôvodu peňazí a podobne.

Koľko peňazí je v súčasnosti v podobných privátnych fondoch?

Napríklad len objem majetku hedžových fondov a private equity fondov sa v Európe odhaduje na 4500 miliárd eúr. V tom nie sú započítané ďalšie typy fondov. Nám vyšlo, že týmto jednorazovým zásahom vzniká úplne nový segment a veľká príležitosť. Ak ponúkneme správcom týchto fondov zaujímavé podmienky a zaregistrujú si fondy u nás, budú potrebovať rozsiahle súvisiace služby, čo môže dať prácu mnohým ľuďom. Na druhej strane náklady, ktoré štát vynaloží na vybudovanie vhodného prostredia sú blízko nuly. Prečo to neskúsiť a nezískať z toho obrovského objemu aspoň časť? Pre tisíce privátnych fondov je zodpovedanie sa regulátorovi úplne iným režimom než na aký boli dovtedy zvyknuté. Vzniká zaujímavý trh služieb. V Európe sa toho chytilo prirodzene Luxembursko, ktoré je druhým najväčším fondovým centrom na svete po USA.

Čím ste konkrétne prispôsobili legislatívu tak aby bolo pre správcov fondov atraktívne registrovať ich v Českej republike?

Nový zákon o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, ktorý nahrádza zákon o kolektívnom investovaní, práve prešiel parlamentom a mieri do senátu. AIFMD nepopisuje ako sa dá tejto smernici prispôsobiť obchodne, ona len stanovuje aké povinosti majú tie nové subjekty voči  regulátorovi. My sme sa pri tvorbe nového zákona inšpirovali Luxemburskom, takže rozširujeme výpočet právnych foriem, pod ktorými môžu správcovia tie fondy založiť. Je tam SICAV, asi najpoužívanejšia štruktúra v Európe, triedy akcií, multimeny, komanditná spoločnosť, družstvo, s.r.o., možnosť emisie aj nominátnych cenných papierov, aby si správca mal z čoho vybrať a mohol si poskladať svoju investičnú schému, aby mu vyhovala.

Plusom je podľa vás stabilný bankový sektor v Česku. V čom konkrétne?

Fond musí mať uložený majetok u depozitára, ktorým je banka v rovnakom sídle, ako je registrovaný fond. Česká národní banka našu aktivitiu podporuje a my ju vnímane ako silného a spoľahlivého regulátora o čom svedčí aj vývoj v bankovom sektore. Na tejto kredibilite bánk staviame a veľa to zaváži. Napríklad Írsko, ktoré je tiež fondovým centrom  by o registrácie nových správcov veľmi stálo, ale kvôli problémom v bankovom sektore je to pre nich komplikované. Ak si ten správca predstaví, že by mal mať povinne uložené všetky aktíva v banke, ktorá mala predtým problémy, nemyslím si, že také riziko aj podstúpi.

Ako jednu z výhod na internetovej stránke tiež spomínate, že s podobnou aktivitou bude Česko v strednej Európe jediné. Prečo do toho nechcú ísť do toho ostatné krajiny v regióne?

Nerozprával som sa s nimi o tom, pretože keď sme na tom pracovali tak sme nemali žiaden dôvod aby sme o tom informovali potenciálnu konkurenciu. Myslím, že kľúčová prekážka spočíva v tom, že je dosť ťažké zaviesť a aktívne podporovať právne formy fondov, ktoré v danej krajine nemajú históriu, to cítime aj my sami. Ak sa pozriete na Veľkú Britániu alebo celý západný svet, tak oni alternatívne fondy aktívne využívali a využívajú. Pre nich sú prirodzené, vedia, čo od nich čakať, ale ak s takýmito fondmi nemáte predchádzajúcu plošnú spoločenskú skúsenosť, tak neviete ako ich naplno využívať, ako získať potenciálnu konkurenčnú výhodu.

Ktorých správcov je podľa vás reálne do Českej republiky pritiahnuť? Tých, ktorí majú kontakty na miestne finančné spoločnosti?

Skôr by sme chceli osloviť a získať tie firmy, ktoré v Českej republike vôbec nie sú. Preto by sme aj my boli radi keby vláda oficiálne deklarovala, že sme prišli s takouto aktivitou. Nedávno dával  pre Bloomberg rozhovor Radek Urban, námestník ministra financií. Okamžite to vyvolalo reakciu, ozýval sa niekto z Kajmanských ostrovov, ďalší novinári. Na medzinárodnom povedomí treba neustále pracovať. Aj Luxembursko to tak robí. Minister financií spolu so šéfom ich regulátora obiehajú Európu v rámci roadshow, na ktorej prezentujú prednosti svojho systému. Silným distribučným kanálom sú aj veľké poradenské firmy typu PwC či Deloitte pretože napríklad v Luxembursku patria k lídrom vo finančných službách a poradenstve, poznajú túto problematiku. Mohli by byť veľmi platní v rámci medzinárodného networkingu, cez ich bulletiny, konferencie by sa tiež dali potenciálni klienti osloviť.

Ako máte nastavené daňové zvýhodnenia pre správcov fondov?

V súčasnosti sa fond zdaňuje korporátnou daňou 5 percent, tá je konkurencieschopná a poskytuje nám dobrú východiskovú situáciu aby sme na mohli pomýšľať na pritiahnutie správcov privátnych fondov. Pracujeme však na hĺbkovej analýze v oblastí daní a radi by sme v krátkom čase predstavili komplexný model zdanenia, ktorý by bol pre správcov motivovačný. Vo svete existujú dva základné daňové modely. Jeden má Luxembursko a nie je jednoduchý a ten hovorí: entita je zdanená istou sadzbou dane, ktorá nie je až tak nízka. Potom pri splnení istých podmeinok dochádza k jej zníženiu. Napríklad: budem mať investora, ktorý nie je Luxemburčan, ktorý má peniaze v luxemburskom fonde, ale ten fond je zameraný na Čínu alebo Indiu. Tak sa snažia, aby zdanenie  toho investora bolo čo najnižšie, pretože Luxembursko to nijako daňovo nepoškodzuje, je to daňovo neutrálne. Druhý prístup volí Malta – tá má základnú sadzbu okolo 20 percent, ale keď preukážete, že ste skutočne zahraničný subjekt a pokiaľ preukážete, že aktivity fondu nie sú na území Malty, tak maltská vláda robí intervenciu a vráti vám 6/7 z odvedenej dane.

CV: Martin Hanzlík bol v rokoch 2002 až 2009 výkonným riaditeľom Asociácie pre kapitálový trh ČR. Päť rokov pôsobil ako člen rady riaditeľov Európskej asociácie fondov a asset manažmentu EFAMA. Od roku 2002 sa podieľal na zapracovaní väčšiny smerníc pre kapitálových trh do českých zákonov. V súčasnosti sa venuje poradenstvu vo vlastnej spoločnosti, je generálnym  splnomocnencom vlády ČR pre finančné trhy.