Štáty neprajú voľnému pohybu kapitálu

Autor: Xénia Makarová

Zdroj: Trend, 7.11.2013, s.21

Problémom medzinárodných daní sú nejednotné pravidlá a subjektívne posudzovanie daňovej optimalizácie

Šéf slovenskej pobočky medzinárodnej daňovoporadenskej spoločnosti Mazars Mickael Compagnon opisuje, prečo sú ťažkosti s daňovými únikmi celosvetové. Oceňuje slovenskú bločkovú lotériu ako fungujúci nástroj.

Aký je slovenský daňový systém?

Má niekoľko špecifík. Ak neodovzdáte daňové priznanie do 31. marca, dostanete pokutu. Niečo ako diskusia s úradmi tu neexistuje. Vo Francúzsku ak subjekt príde na daňový úrad a uvedie relevantný dôvod meškania, prípadne na meškanie upozorní vopred, pokutu nedostane. Systém pokút je na Slovensku veľmi formálny. 

Čo daňové kontroly?

Slovenskí kontrolóri sa viac sústredia na formu ako na obsah. Obrazne – viac im záleží na farbe papiera daňového priznania ako na jeho obsahu.

Na Slovensku otázka daňových podvodov a krokom proti nim momentálne dominuje. Je to podobné aj vo Francúzsku?

Pred pol druha rokom sa začalo sprísňovanie a zvyšovanie daní. Stredobodom pozornosti sa stali bohatí ľudia, u ktorých bolo podozrenie, že časť majetku ukryli v cudzine. Štát im ponúkol možnosť presunúť peniaze za miernejšiu sankciu späť do Francúzska. Od januára tak urobilo 1 100 subjektov.

Sprísňuje sa daňová legislatíva aj inak?

Za posledné roky sa prijímalo čoraz viac opatrení proti daňovým únikom. Francúzsky senát aktuálne odhadol úniky na 60 až 80 miliárd eur [ide o tri percentá HDP Francúzska, pred dvomi rokmi to bolo vyše 10 percent, pozn. TREND]. To, čo sa deje teraz u vás, nie je nič výnimočné. Aj u nás pracuje množstvo ľudí bez toho, aby vydali čo i len jednu faktúru. U vás ste proti tomu spustili národnú bločkovú lotériu. Vo Francúzsku také niečo neexistuje, ale mohlo by. Malo by to veľmi dobrý účinok.

Niektoré štáty stále umožňujú legalizovať úniky.

Po všeobecnom tlaku aj Švajčiarsko a Luxembursko ustupujú a napríklad koncom septembra sa prijala dohoda medzi USA a švajčiarskym daňovým úradom o výmene bankových informácií od 1. júla 2014. Už pred dvomi rokmi švajčiarske banky deklarovali, že si budú viac preverovať vkladateľov a ich vklady.

No ak reálne presuniem svoje podnikanie do štátu s priaznivejšou daňovou legislatívou?

To je legálna forma daňovej optimalizácie a voľnosti podnikania. Rozširovanie podnikania do zahraničia je právom podnikateľa.

Čiže zásahy štátov v oblasti medzinárodných daní sú už neprimerane prísne?

Štáty rozširujú názor, že ak presuniete peniaze za hranice, ste zlým občanom. A opakuje sa to ľuďom stále dookola. Výsledkom je, že napríklad vo Francúzsku množstvo daňových kontrol vzišlo z anonymného písomného podania; anonym predpokladal, že niekto má nelegálne príjmy. Dôvodom je často len závisť. Mierime k niečomu úplne hlúpemu.

Kde je hranica medzi legálnou a už spornou agresívnou optimalizáciou?

Skúsim vám odpovedať na príklade predaja kníh cez internetový obchod Amazon, ktorý sa riešil vo Francúzsku. Amazon zarába na predaji kníh aj vo Francúzsku. Zisky však zdaňuje v USA. Je to normálne alebo nie? Je to podvod alebo nie? Agresívna optimalizácia teda znamená, že pomyselnú červenú čiaru legislatívy neprekročíte, ale hýbete sa veľmi blízko nej.

Neriešia to pravidlá OECD?

Formálne je všetko v poriadku, marže sa zdaňujú tam, kde sa dosiahli. No je logické, že firmy sa snažia zdaniť viac marží v štáte, kde majú priaznivejšie daňové podmienky. To z pohľadu Francúzska pozitívne nie je a zvádza to k posudzovaniu takej štruktúry ako veľmi agresívnej. No to nie je ani tak problém firiem, ako skôr faktu, že jednotlivé členské štáty Európskej únie nemajú harmonizované systémy. To, čo sa v jednom posudzuje tak, v inom vidia veci inak.

Ako sa skončil spor s Amazonom?

Dohodou, že firma bude dotovať osobitný fond určený na vedu a výskum vo Francúzsku.

Mickael Compagnon (40) Je vedúcim partnerom Mazars na Slovensku od jeho založenia v roku 2000. Je audítorom a účtovným znalcom vo Francúzsku, účtovným znalcom na Slovensku, má diplom ACCA z medzinárodného finančného vykazovania. Je autorom niekoľkých kníh a pôsobil aj ako poradca Svetovej banky.